Asi tristo kilometrov južne od rovníkovej čiary sa nachádza najvyšší bod Afriky, legendárna hora Kilimandžáro, ktorá je spiacim stratovulkánom. Má rozlohu viac ako 390 hektárov. Nedávno bola na jeho svahu objavená rastlina, ktorá tu prežíva už od praveku.
Ide o rastlinu Senecio kilimanjari. Počas miliónov rokov sa tento zástupca flóry takmer nezmenil. V podobných húštinách sa kedysi potulovali praveké jaštery.
Dva francúzske departementy zakázali veľkoobchodný a maloobchodný predaj mäkkýšov a kôrovcov, ako aj ich úlovkov. Dôvodom je séria otráv, ku ktorým došlo nedávno. Podľa hygienikov boli ustrice zo zálivu Arcachon, ktoré sa ukázali byť na niekoho jedálnom lístku, nakazené norovírusom. Tento vírus vedie k akútnej črevnej infekcii.
Občanom, ktorí si už kúpili pochúťky z kontaminovaných šarží, odporučili, aby svoje nákupy vrátili do maloobchodných predajní.
Prevažnú väčšinu tundry v arktickom pásme pokrýva zamrznutá pôda s veľkým množstvom uhlíka absorbovaného z atmosféry a uloženého v podmáčanej pôde na desiatky tisícročí. Mach, rašelina a opadané zvyšky rastlín zase chránia permafrost. Ak však zhoria pri lesnom požiari, permafrost sa stane dramaticky zraniteľným voči otepľovaniu. Starobylý uhlík premenený mikróbmi na metán by sa uvoľnil do ovzdušia a spôsobil by radikálne zmeny na severnej pologuli.
Najnovší výskum to potvrdzuje: v blízkosti miest nedávnych lesných požiarov sa čoraz častejšie objavujú nárasty metánu. Jedna z takýchto nebezpečných zón sa nachádza na Aljaške v blízkosti delty rieky Yukon-Kuskokwim.
Mnohé rastliny majú schopnosť rásť v smere zdroja svetla. Odborníci sa domnievali, že heliotropizmus slnečnice – schopnosť nasledovať slnko – je založený na mechanizme riadenom molekulou fototropínom. To, čo výskumníci zistili, ich však úplne prekvapilo.
Odborníci skúmali, ktoré gény sa aktivujú v slnečnici, ktorá sa pestuje v laboratóriu, a v tej, ktorá rastie pod slnkom na poli.
V prvom prípade rástla priamo na svetle a podieľali sa na tom gény súvisiace s fototropínom. V druhom prípade sa však pozoroval úplne iný vzorec. Medzi jednou a druhou stranou stonky neboli žiadne zjavné rozdiely vo fototropíne.
Slnečnice tiež preukázali schopnosť rýchlo sa učiť. Keď sa laboratórne vzorky dostali von, pod prirodzené svetlo, okamžite začali sledovať slnko.
Spoločnosť Living Carbon vypestovala geneticky modifikované stromy schopné účinne absorbovať veľké množstvo oxidu uhličitého. Odborníci odhadujú, že vysadením približne 16 000 km2 takéhoto lesa do roku 2030 by sa mohli znížiť emisie CO2 o viac ako 600 megaton, čo predstavuje približne 1,6 % celosvetových ročných emisií. Spoločnosť už vykonala skromné testy na ploche o niečo väčšej ako 1 km2.
Prístup spoločnosti Living Carbon spočíva v zlepšení fotosyntézy stromov, t. j. zvýšení účinnosti, s akou využívajú CO2 a slnečné svetlo. Rastliny s modifikovanými génmi môžu absorbovať viac uhlíka, ktorý by sa za normálnych okolností uvoľnil do atmosféry počas fotosyntézy, a ukladať ho vo svojej biomase. Týmto spôsobom rastú rýchlejšie. Štúdie ukázali, že takéto stromy dokážu uložiť o 27 % viac CO2 a majú o 53 % viac biomasy.